Na etikete hľadáme hlavne vinárstvo, odrodu a ročník. Rovnako dôležitý je však údaj, ktorý ľahko prehliadneme: odkiaľ víno pochádza. Rovnaká odroda chutí na vápenci Pálavy inak ako na bridlici pri Mosele alebo na slnečných svahoch Piemontu. Prejdite s nami vinárske oblasti, z ktorých v TURETe nalievame.

Prečo na pôvode záleží

Francúzi tomu hovoria terroir: súhra podnebia, pôdy, polohy vinice a miestnej tradície. Zjednodušene platí:

  • chladnejšie oblasti dávajú sviežejšie vína s vyššou kyselinou a nižším alkoholom,
  • teplejšie oblasti dávajú plnšie vína so zrelším ovocím,
  • pôda ovplyvňuje, ako víno pôsobí v ústach. Vápenec a bridlica sa často spájajú s minerálnym, „slaným“ dojmom, spraš s mäkšími a ovocnejšími vínami.

Morava: štyri podoblasti

Česko má dve vinárske oblasti, Čechy a Moravu. Na Morave leží drvivá väčšina českých viníc a delí sa na štyri podoblasti: Znojemskú, Mikulovskú, Veľkopavlovickú a Slovácku.

Mikulovská: vápenec Pálavy

Vinice okolo Pálavských vrchov, v Perné, Bavoroch, Mikulove, Dolních Dunajoviciach alebo Březí, rastú na vápenatých pôdach. Vína odtiaľto bývajú minerálne, s pevnou kyselinou a dobre zrejú. Darí sa tu hlavne Rizlingu vlašskému, Rizlingu rýnskemu a Pálave. Miestni vinári majú aj vlastné označenie pôvodu, VOC Mikulov.

Rady viníc na svahu pod Pálavou pri Klentnici
Vinice pod Pálavou pri Klentnici. Foto: Jan Sapák, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0

Odtiaľto nalievame vína od Volaříka z Perné a od Entrée z Bavor, Mikulova a Březí.

Veľkopavlovická: spraš a červené vína

Okolo Velkých Pavlovic, Kobylí a Němčičiek prevažujú sprašové pôdy a teplé svahy. Podoblasť je známa hlavne červenými vínami, darí sa tu však aj bielym. Pochádza odtiaľto rodinné vinárstvo Filiberk z Kobylí.

Znojemská a Slovácka

Znojemsko na západe je chladnejšie, so žulovými a piesočnatými pôdami, a preslávilo sa sviežimi aromatickými bielymi vínami, hlavne Sauvignonom a Veltlínskym zeleným. Slovácko na východe je najrozmanitejšia podoblasť s množstvom malých vinárov a tradičnými vínnymi pivnicami.

Rakúsko: Veltlín za humnami

Rakúske vinice začínajú hneď za južnou hranicou Moravy a podnebie aj odrody máme podobné. Hlavnou rakúskou odrodou je Grüner Veltliner, u nás Veltlínske zelené.

Vinice na svahoch nad Dunajom pri Weißenkirchene vo Wachau
Weißenkirchen vo Wachau: terasy viníc nad Dunajom, zapísané na zoznam UNESCO.
  • Weinviertel: najväčšia rakúska vinárska oblasť, priamo nadväzuje na južnú Moravu. Víno od Pfaffla.
  • Wagram: oblasť pomenovaná podľa sprašového svahu nad Dunajom. Víno od Söllnera.
  • Wachau: úzke údolie Dunaja so strmými kamennými terasami, zapísané na zoznam UNESCO. Víno od Gattingera.
  • Neusiedlersee: teplá oblasť pri Neziderskom jazere v Burgenlande, preslávená červenými vínami. Frankovku modrú (Blaufränkisch) nalievame od Gernota Heinricha.

Nemecko: kráľovstvo Rizlingu

Nemecké vinice patria k najsevernejším na svete. Rizling rýnsky (Riesling) tu dáva vína s vysokou kyselinou, ktoré dokážu zrieť desiatky rokov.

  • Mosel: vinice na extrémne strmých bridlicových svahoch nad riekou. Preto sa víno od Deutschherrenhofu volá Schiefer, po nemecky bridlica.
  • Ruwer: malý prítok Mosely, kde leží panstvo Maximin Grünhaus.
  • Rheingau: svahy obrátené na juh nad Rýnom, historicky jedna z najslávnejších oblastí Rizlingu. Víno od Künstlera.
  • Rheinhessen: najväčšia nemecká vinárska oblasť. Víno od Riffela.

Taliansko: čo región, to iný svet

V Taliansku sa víno pestuje prakticky vo všetkých regiónoch a každý má svoje odrody. Z nášho lístka:

  • Veneto: kopce Conegliana a Valdobbiadene sú domovom Prosecca Superiore DOCG a od roku 2019 sú na zozname UNESCO. Nalievame od Zucchetta.
  • Friuli-Venezia Giulia: severovýchod pri hraniciach so Slovinskom, preslávený bielymi vínami. Pinot Grigio a Friulano od Komjanca.
  • Piemont: úpätie Álp, domov Nebbiola, z ktorého vzniká Barolo, a Barbery. Od Fratelli Ferrero, vrátane Barola.
  • Emilia-Romagna: odtiaľto je Lusenti so šumivou Barberou a oranžovým vínom Rorippa.
  • Abruzzo a Puglia: teplý stred a juh, plné červené vína z odrôd Montepulciano a Primitivo.

Francúzsko: oblasti, podľa ktorých sa meria svet

  • Champagne: najsevernejšia veľká oblasť Francúzska a domov najslávnejších bubliniek.
  • Burgundsko: malé vinice rozdelené do presne vymedzených parciel a dve hlavné odrody, Pinot Noir pre červené a Chardonnay pre biele. Nalievame od Oliviera Leflaive a od Vaudoisey-Creusefond z obce Auxey-Duresses.
  • Bordeaux: jedna z najväčších a najslávnejších oblastí sveta, rozdelená riekami Garonnou a Dordognou. Na ľavom brehu (Médoc, Haut-Médoc, Saint-Julien, Pauillac, Saint-Estèphe) v cuvée zvyčajne prevláda Cabernet Sauvignon, na pravom brehu (Saint-Émilion, Pomerol) Merlot. Na lístku máme viac ako desať vín z oboch brehov.
  • Languedoc: slnečný juh pri Stredozemnom mori. Z mestečka Limoux je náš Crémant od Maison Salasar.

A ďalej po svete

  • Španielsko: Rioja, kde víno tradične zreje v dube. Označenia Crianza a Reserva na etikete hovoria, ako dlho. Z vnútrozemského Aragónska potom Garnacha z Calatayudu.
  • Grécko: Amyndeon na severe, jedna z najchladnejších gréckych oblastí, a ostrov Kréta.
  • Bulharsko: Trácka nížina, teplá oblasť plných červených vín.
  • Čile: San Antonio Valley, ktorú ochladzuje neďaleký Pacifik, a Valle de Maipo pri Santiagu.
  • Argentína: Valle de Uco, vinice vysoko pod Andami.
  • Austrália: Barossa Valley, domov plných červených vín zo Shirazu.
  • Portugalsko: údolie rieky Douro, domov portského.

Ochutnajte rozdiel

Najviac sa naučíte, keď si objednáte rovnakú odrodu z rôznych oblastí. Nalievame po 0,1 l, takže to zvládnete za jeden večer.

Veltlín z troch oblastí: Kobylí na Morave, rakúsky Weinviertel a Wachau.

Rizling zo štyroch miest: Morava, dve nemecké oblasti a Čile.

Ako sa víno na všetky tieto miesta dostalo, opisuje náš článok Stručná história vína. A ak chcete po oblastiach cestovať so someliérom, príďte na degustáciu so sprievodom:

Ďalšiu degustáciu čoskoro oznámime.

Fotografia viníc pod Pálavou: Jan Sapák, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0, zmenšené.