Víno je staršie ako písmo. Sprevádza ľudstvo najmenej osemtisíc rokov, formovalo náboženstvo, obchod aj krajinu a jeho príbeh vedie až sem, na pražské Vinohrady. Prejdite s nami osem zastavení, ktoré z kvasenej hroznovej šťavy urobili jeden z najzaujímavejších nápojov sveta.
Kaukaz: kde sa to začalo
Najstaršie známe stopy vína pochádzajú z južného Kaukazu. Archeológovia našli v Gruzínsku zvyšky vína v keramických nádobách starých zhruba 8 000 rokov. V susednom Arménsku sa v jaskyni Areni zachovalo najstaršie známe vinárstvo s lisom a kvasnými nádobami, staré viac ako 6 000 rokov.
V Gruzínsku sa dodnes vyrába víno v kvevri, veľkých hlinených nádobách zakopaných do zeme. Tento postup je od roku 2013 na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Biele hrozno v kvevri kvasí aj so šupkami a víno vďaka tomu získa jantárovú farbu a jemné triesloviny. Na túto tradíciu nadväzujú dnešné oranžové vína.
Egypt, Grécko a Rím
V starom Egypte bolo víno nápojom elity a bohov. Džbány v hrobke Tutanchamóna niesli údaje o ročníku, vinici a vinárovi, v podstate prvé vínne etikety.
Gréci z vína urobili súčasť kultúry. Uctievali boha Dionýza, na hostinách zvaných sympóziá pili víno riedené vodou a so svojimi kolóniami rozšírili vinič po Stredomorí, okrem iného na Sicíliu, do južného Talianska a do dnešného Marseille.
Rimania potom z vinárstva urobili obchod v európskom meradle. Vinič priniesli do Galie, dnešného Francúzska, a k riekam Rýn, Mosela a Dunaj. Pri Mosele sa našiel rímsky náhrobok s loďou naloženou sudmi vína, dnes známy ako Neumagenská vínna loď.
Víno na Morave
Podľa často citovanej tradície pestovali vinič pod Pálavou už Rimania. Ich légie tu v 2. storočí skutočne pobývali, pri Mušove, priame doklady o viniciach však chýbajú. Spoľahlivé nálezy pochádzajú až z doby Veľkej Moravy v 9. storočí: archeológovia v Mikulčiciach a v Starom Meste objavili vinárske nože aj semená viniča.
Stredovek: mnísi a kráľ
Po páde Ríma sa o vinice starali hlavne mnísi. Víno potrebovali na omšu a mali čas aj trpezlivosť ho zdokonaľovať. Cisterciti v Burgundsku si všimli, že z rôznych častí vinice vzniká rôzne víno, a oddeľovali ich múrmi. Tak vznikli presne vymedzené burgundské vinice, takzvané climats, od roku 2015 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
V Čechách vínu najviac pomohol Karol IV. V roku 1358 nariadil zakladať vinice v okolí Prahy. Na svahoch za hradbami Nového Mesta potom vyrástli kráľovské vinice, podľa ktorých dostala meno štvrť Vinohrady, predtým Kráľovské Vinohrady. Pripomína ich obnovená vinica v Havlíčkových sadoch, známych ako Grébovka, kúsok od nás.
Fľaša, korok a bublinky
V 17. storočí začali Angličania vyrábať pevnejšie sklo. Silná fľaša so zátkou umožnila, aby víno zrelo dlhé roky, a udržala vnútri aj oxid uhličitý. Legenda pripisuje vynález šampanského mníchovi Dom Pérignonovi. V skutočnosti sa bublinkám skôr bránil a preslávil sa ako majster scelovania vín z rôznych viníc.
1855: klasifikácia, ktorá platí dodnes
Pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1855 zostavili obchodníci z Bordeaux rebríček najlepších château podľa cien ich vín. Rozdelili ich do piatich tried, crus classés, a s jedinou väčšou zmenou platí dodnes. Z nášho lístka doň patria napríklad Château Beychevelle (4. cru), Château Grand-Puy-Lacoste a Château Cantemerle (obe 5. cru). Les Pagodes de Cos je druhé víno Château Cos d'Estournel, jedného z druhých cru.
Fyloxéra: katastrofa, ktorá zmenila vinice
V 60. rokoch 19. storočia sa do Francúzska z Ameriky dostala drobná voška fyloxéra (révokaz). Napáda korene viniča a počas niekoľkých desaťročí zničila väčšinu európskych viníc, koncom storočia aj moravských. Zachránilo ich až štepenie európskeho viniča na odolné americké podpníky. Väčšina európskych viníc tak dodnes rastie na cudzích koreňoch.
Fyloxéra sa nikdy nedostala do Čile, kde vinič rastie na vlastných koreňoch.
Moravské víno dnes
V 20. storočí vyšľachtili moravskí šľachtitelia vlastné odrody, napríklad Pálavu alebo Cabernet Moravia. Po roku 1948 boli vinice zoštátnené a dôraz sa kládol na množstvo. Po roku 1989 sa k vinohradom vrátili rodinní vinári, pribudlo označenie pôvodu VOC a kvalita moravských vín odvtedy rýchlo rastie.
Práve vína menších vinárov z Moravy aj zo sveta u nás nalievame. Príďte ochutnať, kam sa za osemtisíc rokov víno dostalo:
Ďalšiu degustáciu čoskoro oznámime.
